Ústavný súd SR nedávno skoštatoval, že ak konajúca prokuratúra z dôvodu prílišného formalizmu prehliadne žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu inkorporovanú v jeho podaní, jej postup logicky nemôže spĺňať ani požiadavku neodkladnosti a urýchlenosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby v intenciách práv zaručených čl. 17 ods. 2 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru.

Bezpečnostná situácia na Slovensku v roku 2017 sa opäť zlepšila. Prečítajte si, koľko bolo celkovo spáchaných trestných činov.

Parlament posunul do druhého čítania návrh novely zákona o policajnom zbore a tiež zmenu zákona o pobyte cudzincov. Novela by mala priniesť viaceré zmeny pri zbere dát.

Počas predposledného novembrového týždňa takmer 60 policajných preventistov  na celom Slovensku informuje verejnosť o problematike násilia páchaného na ženách. 

Naplnenosť väzníc je dlhodobo kritická. O potrebe výstavby novej väznice sa s prestávkami hovorí už 22 rokov. Možno aj preto Ministerstvo spravodlivosti predložilo do pripomienkového konania návrh realizácie projektu výstavby novej väznice. 

Väzba predstavuje jeden z najciteľnejších zásahov do práv a slobôd jednotlivca. Väzba obmedzuje osobu, na ktorú sa v zmysle princípu prezumpcie neviny hľadí stále ako na nevinnú, na jednom z jej základných slobôd, na osobnej slobode. K takýmto zásahom môže dochádzať len v nevyhnutných prípadoch, na nevyhnutný čas a len v prísnom súlade s dikciou zákona. Väzba je prostriedkom ultima ratio, ktorý môže byť použitý len, ak miernejšie zásahy do integrity jednotlivca nemôžu byť použité alebo by boli neúčelné.

Šikana. Slovo, ktoré zasahuje do jednej z najcitlivejších oblastí ľudského života. Jedná sa totiž o akési násilne správanie voči fyzickej, či psychickej integrite detí. Čo je však na tejto problematike ešte citlivejšie, agresormi sú taktiež deti, a preto je pri riešení sporov pri šikanovaní potrebné využívať osobitné postupy. Aké sú najproblematickejšie otázky šikanovania, čo hovorí právna úprava a ako vlastne so šikanou bojovať?

​Novým predsedom Jednotky Európskej únie pre justičnú spoluprácu (Eurojust) by sa mal stať slovenský národný člen Ladislav Hamran.

Súčasnosť je dobou, kedy takmer neexistuje oblasť v živote človeka, ktorá by nebola „podchytená“ právnou úpravou. V oblasti práva trestného, je trendom rozširovanie o nové skutkové podstaty trestných činov, ako reakcia na vývoj spoločnosti a nové spôsoby páchania trestnej činnosti. Mnohé typy konaní sú sankcionované ako trestné činy napriek tomu, že laikom sa ich závažnosť nezdá vysoká a očakávali by skôr zaradenie k priestupku. Hranica medzi trestným činom a priestupkom je totiž v niektorých prípadoch veľmi tenká.

Trestné právo je odvetvím, zaoberajúcim sa tou najzávažnejšou protiprávnou činnosťou, následkom ktorej sú najprísnejšie sankcie. Trestný zákon, ako základná úprava hmotnej časti trestného práva prináša rozmanitú škálu skutkových podstát trestných činov. Pri skúmaní každého skutku je potrebné dôsledne zisťovať okolnosti prípadu a dopracovať sa k správnej klasifikácii skutku. Nesprávne zaradenie činu k skutkovej podstate môže mať za následok neprimerane vysokú sankciu a v konečnom dôsledku predstavovať citeľný zásah do integrity jednotlivca.